Mayská legenda o dvojčatách a rum Cihuatán Folklore Dualidad

Rumová špecialitka od salvádorského Cihuatánu – Folklore Dualidad – je inšpirovaná legendou o hrdinských dvojčatách z najznámejšej knihy Mayov „Popol Vuh“. A keďže sa mi o nej podarilo zistiť množstvo zaujímavých informácií, bola by ozaj škoda, keby som sa s nimi s vami nepodelil.

Možno viete a možno nie, ale salvádorský Cihuatán je známy tým, že prostredníctvom svojich rumov svetu robí takú malú osvetu o mayskej kultúre a mytológii. Nie je tomu inak ani pri špeciálnej limitke Cihuatán Folklore Dualidad, ktorej recenziu som sem nedávno pridával, a ktorú sme spoločne ochutnali na degustácii v Bratislave, a nedávno aj v Nitre.

pozri rumy Cihuatán v eshope

Tak najprv pár slov o zobrazení legendy na fľaši

Dualita ako taká je veľmi častým leitmotívom v mytológii celej Strednej a Južnej Ameriky. A mayskú kultúru samozrejme nevynímajúc*. Pri Dualidad – druhom špeciálnom vydaní rumu Cihuatán Folklore – sa inšpirovali mayskou legendou z knihy „Popol Vuh“ o hrdinských dvojičkách, ktoré zvíťazili nad silami zla v podsvetí. Na fľaši a tube Cihuatánu ich potom zosobňujú dva jaguáre, ktoré bojujú s dvojhlavým hadom.

*Dvojčatá sú často reprezentované ako komplementárne sily. Doplňujúce sa páry života a smrti, neba a zeme, dňa a noci, Slnka a Mesiaca, medzi mnohými inými, boli použité na znázornenie dvojčiat. Dualita, ktorá sa vyskytuje medzi mužom a ženou, sa často objavuje v mýtoch o dvojčatách, pretože dvojčatá opačného pohlavia sú chápané ako narodené, aby reprezentovali dve strany jednej entity. (citácia: Miller a Taube 1993: 81).

Popol Vuh je aj o „našich“ hrdinských dvojčatách

Samozrejme, že takéto krátke marketingové oznámenie z oficiálneho webu značky nám predsa nemôže stačiť, takže si teraz o legende povieme viac. Popol Vuh je kniha o mayskej mytológii, ktorá bola napísaná jazykom quiché (kmeň Quiché je doteraz „aktívny“ na území dnešnej Guatemaly). Je to vlastne jediná známa vieroučná kniha starých Mayov.

Má 4 časti. V tej prvej sa hovorí o stvorení sveta a ľudí. Tá druhá je o „našich“ hrdinských dvojčatách, alias „Los héroes gemelos“, alebo ak chcete The twin heroes… (volali sa Hunahpú a Xbalanque mimochodom) a víťazstve svetla nad tmou a ich hrdinstvách v Xibalbe. Tretia je o príchode mayských predkov do krajiny – tí podľa nej prišli z druhej strany mora, kde vychádza slnko. No a štvrtá už potom pojednáva o vzniku mayského štátu Quiché a jeho nadvláde nad ostatnými kmeňmi.

Hunahpú a Xbalanque – s pelotami, ktoré predstavujú Slnko a Mesiac

Čo treba vedieť o Xibalbe

Xibalba je mayské podsvetie. V preklade „miesto strachu“ či „miesto preludov“. Mayovia verili, že život a smrť je cyklus, ktorý sa opakuje – to znamená že nemá koniec ani začiatok – smrť bola vstupom do nového života a opačne – život vstupom do smrti (doslova, že človek bol mŕtvy skôr ako sa narodil).

Mayovia sa do neba na 100% dostali iba vtedy, ak padli v boji, alebo dobrovoľne podstúpili obetu bohom, alebo zomreli ešte pri pôrode. Na hriešnikov už potom čakalo miesto večného utrpenia – Xibalba. Potomkovia Mayov z Quiché dodnes považujú za vstup do Xibalby jaskyne v oblasti Cobán. Kto tomu všetkému šéfoval? Páni Xibalby, ktorí sa bavili tým, že ešte pred odoslaním do niektorého domu trestov čakajúce duše trýznili a ponižovali. Tých domov inak bolo šesť: Temný dom, Ľadový dom, Dom jaguárov, Dom netopierov, Dom oštepov a napokon aj Ohnivý dom. Tým všetkým si inak prešli aj naše dvojičky, kým týchto pánov porazili.

Vstup do mayského podsvetia Xibalba (shutterstock)

Prejdime teraz k samotnej legende o hrdinských mayských dvojčatách

Hlavnými postavami tohto príbehu sú teda dvojčatá Hunahpú a Xbalanque (čítaj Junajpú a Xb’alanke). Tí podobne ako ich otec a strýko Hun Hunahpú a Vucub Hunahpú, takisto dvojčatá mimochodom, milovali rôzne hry a najmä pelotu (o tejto špeciálnej loptovej hre si ešte povieme neskôr). Hun Hunahpu a Vucub Hunahpu, boli takí skvelí vo všetkých hrách, že ich na súboj vyzvali samotní páni Xibalby. Tí napokon zvíťazili a bratov obetovali. A ich hlavy zavesili na konáre posvätného stromu. Práve na tento strom však bola zvedavá princezná Xquic, inak dcéra jedného z pánov Xibalby. Jedna z hláv (Hun Hunahpúova) jej však nečakane pľuvla do dlane a princezná otehotnela – a vyhnaná z podsvetia porodila naše slávne dvojičky.

Ako princezná Xquic počala dvojičky

Dvojičky vyrástli a rozhodli sa pomstiť pánom Xibalby za smrť svojho otca a strýka… Ako? Ako v každej správnej „rozprávke“ – zlých pánov podsvetia prekabátili mocným kúzlom. Hunahpu a Xbalanque trávili veľa času hraním. A pri tom vždy narobili toľko hluku, až sa bohovia podsvetia nahnevali a požiadali ich, aby zišli dole. Dvojčatá následne v Xibalbe úspešne prešli všetkými skúškami v piatich domoch, no v tom poslednom – dome Netopierov však Hunahpú nešťastne prišiel o hlavu. Tá mala poslúžiť ako lopta pri rozhodujúcom zápase. Miesto nej si teda nasadil tekvicu a pánov podsvetia tak oklamal. Ako sa mal začať zápas, na ihrisko vbehli zajace a rozptýlili ich pozornosť a Hunahpú tekvicu nebadane zamenil za svoju hlavu. Bratia napokon v tomto zápase dokázali zvíťaziť.

Bohovia boli týmto „divadlom“ takí uveličení, že bratov poprosili, aby ich takisto obetovali odseknutím hlavy a potom nazad oživili. Čo im teda Hunahpú a Xbalanque veľmi radi splnili. Do pôvodného stavu ich však už odmietli vrátiť a pánov Xibalby tak porazili raz a navždy. Po tomto víťazstve dobra nad zlom bola zem konečne pripravená na stvorenie ľudských bytostí. Xabalanqué a Hunahpú sa z Xibalby vynorili ako slnko a mesiac a vystúpili na nebesia. Každý deň tak prežívajú svoju cestu do podsvetia, ako aj svoj šťastný návrat.

Dvojičky Hunahpú a Xbalanque v boji s pánmi podsvetia

Pelota hrá v našom príbehu dôležitú úlohu

V tejto mayskej legende hrá veľmi dôležitú úlohu jedna špeciálna loptová hra s názvom pelota – respektíve jej mayský ekvivalent Tlachtli (v španielčine označovaná ako „juego de pelota“). Táto pôvodne rituálna hra bola bežnou súčasťou náboženstva ešte v predkolumbovskej dobe u Toltékov, Aztékov aj Mayov (mezoamerické civilizácie). Hra sa dokonca dostala až na Karibské ostrovy, či dnešné územie USA (Arizona).

Je veľmi pravdepodobné, že pelota vďaka svojmu náboženskému významu mala znázorňovať vesmír a dráhu nebeských telies – Slnka a Mesiaca. Ihrisko bolo oblohou, lopta Slnko, prípadne Mesiac. No a dva kruhové kotúče/bránky, cez ktoré sa mala lopta dostať, zase symbolizovali východ a západ slnka. Staroveké pravidlá nie sú úplne presne známe a u každého kmeňa sa aspoň mierne líšili. Takisto malo takéto zápolenie možné rôzne dôvody, hoci všetky previazané náboženským aspektom. Aztékovia brali pelotu ako pomyselnú náhradu vojny počas doby prímeria. Kultúra Veracruz z nej zase spravila zdroj ľudských obetí.

Aj preto túto hru nemohol hrať každý. Boli to predovšetkým slobodní muži s urodzeným pôvodom, ktorí museli byť naozaj veľmi fyzicky zdatní a vytrvalí, aby ju dokázali hrať. Zmyslom hry bolo prehodiť loptu cez kruh upevnený na stene ihriska. Lopta sa v žiadnom prípade nesmela brať do ruky či odkopávať chodidlom. Odrážať sa smela len bokmi a kolenami, lakťami a ramenami – vo vzduchu. Lopta bola klasicky guľatá ale pomerne ťažká, vyrobená z veľmi tvrdej gumy alebo kaučuku. Jej priemer sa podľa doterajších zistení sa pohyboval v rozmedzí 8-20 cm. Hmotnosť? Tak tie menšie do 200 g pre hráča nemuseli byť veľký problém. No tie najväčšie mali aj 4 kg a aj napriek fyzickej zdatnosti hráčov a používaniu chráničov často dochádzalo pri hre k ich zmrzačeniu či dokonca až smrti.

Tlachtli, alias mayská pelota – VIDEO

Vladimír Rejholec

Popularizátor, milovník a nadšenec kvalitných rumov. Niekoľko rokov som úplne abstinoval aj kvôli tomu, že mi obyčajný alkohol vlastne nikdy veľmi nechutil a nechýbal mi. Potom som objavil rumy. Začalo ma baviť ich ochutnávanie a publikačná činnosť. Rozmanitosť chutí a vôní, svet zrenia v drevených sudoch, na tropických ostrovoch, tradícia, história. Pravidelne sa zúčastňujem rumových degustácií vo všetkých formách: offline, online aj súkromných. Followujte AlkoTip Instagram a Facebook.